Začiatok Obdobia cez rok patrí v nedeľnom druhom čítaní Prvému listu Korinťanom. Jeho čítanie pokračuje, po úvode (1,1-3), ktorý sme počuli minulý týždeň a po vďakyvzdávaní (1,4-9), ktoré liturgia vynecháva, dnešným úryvkom (1,10-13.17). Ten je tiež trochu skrátený, keďže verše 14-16 sú v liturgickom čítaní vynechané. Pavol, po úvodných častiach, prechádza, takpovediac, in medias res
Nedeľná bohoslužba slova má v rímskokatolíckej liturgii počas obdobia cez rok dve línie. Prvou a hlavnou je čítanie evanjelia na pokračovanie. V tomto ročnom cykle je určené to Matúšovo. Pravda, začne sa v skutočnosti až o týždeň. Jemu je prispôsobené prvé čítanie zo Starého Zákona a žalm. Druhú nezávislú líniu je kontinuálne čítanie epištoly v druhom čítaní. Tohto roku začíname Prvým
Úryvok, ktorý počúvame v liturgii na Slávnosť Krstu Krista Pána je nesmierne dôležitý. Počúvame časť z Petrovej reči, ktorú môžeme nazvať kerygmou, teda základným ohlásením viery v Ježiša Krista. Text je významný pre dnešnú slávnosť preto, lebo vidíme, ako sa pri prvom ohlasovaní viery v Ježiša začínalo hlavne od udalosti jeho krstu: „Vy viete, čo sa počnúc od Galiley
Pavlove listy sú známe aj tým, že obsahujú poetické časti známe ako chválospevy či hymny. Podľa odborníkov väčšinu z nich neskomponoval, ale prebral ich z liturgickej praxe ranného kresťanstva. Touto formou sa zvyčajne opisuje niečo, čo uniká suchej analytickej schopnosti rozumu. Hymny bývajú preplnené emóciami, ktoré sa naplno iste prejavovali pri ich spoločnom prednese počas bohoslužby. A tak,
Už po tretí raz sa počas tohtoročného adventu stretávame s Listom Rimanom. Tematika bohoslužby slova poslednej nedele pred Vianocami má nabudiť bezprostredné očakávanie Ježišovho narodenia. Zo Starého Zákona čítame Izaiášovo proroctvo kráľovi Achazovi (Iz 7, 10-14) a evanjeliova stať z Matúša opisuje zvestovanie Jozefovi (Mt 1, 18-24). Spojivo tvorí motív kráľovského potomka. A čo na to Pavol? Celý
Dnešný úryvok sa nachádza v záverečnej časti Jakubovho listu. Ak sa pozrieme do kontextu, neujde nám, že práve dnešnými slovami nastáva v texte istý zlom. V stati, ktorá im predchádza autor listu tvrdo atakuje boháčov, ktorí zadržiavajú mzdy. Poukazuje na pominuteľnosť bohatstva a jeho neužitočnosť v deň súdu. Slovami z dnešného úryvku sa autor znova prihovára kresťanskej komunite, čo môžeme
Tak ako to bolo v prvej aj v druhej adventnej nedeli siaha liturgia v druhom čítaní po úryvku z Listu Rimanom. Obidva úryvky pochádzajú z druhej časti listu, v ktorej sa Pavol zaoberá praktickými pokynmi pre kresťanov (12,1-15,13). Aj táto časť sa dá rozdeliť na dve polovice. V prvej (k. 12, 13) – odkiaľ bol minulotýždňový úryvok - sa k problémom vyjadruje
Bohoslužba slova sa v prvej fáze adventu zameriava na texty s eschatologickou perspektívou, najmä na druhý príchod Krista. Také je evanjelium Prvej adventnej nedele, a aj druhé čítanie z Pavlovho Listu Rimanom má toto zameranie. Tento list patrí medzi tie, ktoré pochádzajú priamo od Pavla. Zdá sa pravdepodobné, že ho Pavol píše z Korintu na konci svojej tretej
Posledná nedeľa pred adventom je v latinskej cirkvi slávená ako slávnosť Krista Kráľa. Jej tohtoročná liturgia slova nám ponúka časť z Lukášových pašií. Ide o scénu, ktorú v takej podobe inde v Písme nenájdeme. Skratkovito je môžeme nazvať: Ježiš a kajúci lotor. Text nás vťahuje do momentu, kedy Ježiš už visí na kríži. Nie je však sám. Okolo neho je množstvo
Každoročne v tomto období v bohoslužbe slova počúvame Ježišove takzvané eschatologické reči, teda reči, ktorých témou sú posledné veci trvania tohto sveta (ἔσχατος [eschatos] v gréčtine znamená „posledný“), ako je moment konca sveta, otázka, či tomu budú predchádzať nejaké znamenia a ak áno, tak aké, samotný priebeh konca sveta, posledný súd, a pod. V dnešnom