Blahoslavenstvá patria k najznámejším textom Nového zákona. V širšom povedomí ma primát verzia z Matúšovho evanjelia (Mt 5,1-12). Blahoslavenstvá zachytené v evanjeliu podľa Lukáša tak ostávajú v ústraní. Obidve evanjelia očividne čerpali z rovnakého zdroja. V obidvoch nachádzame svojskú úpravu. S istotou nevieme, ktoré evanjelium bolo napísané skôr. Pre mnoho dôvodov sa ale zdá, že Lukáš ma bližšie k pôvodnejšej verzii. Tak či onak
Po odmietnutí, ktoré Ježiš zažil vo svojej rodnej dedine z evanjelia predchádzajúcej nedele, nám dnešné evanjelium predstavuje prvú pozitívnu odpoveď na priamu Ježišovu výzvu k jeho nasledovaniu. Tieto dve udalosti v behu Lukášovho evanjelia nenasledujú hneď za sebou. Ježiš z Nazareta zíde do Kafarnauma, kde v sobotu v synagóge vyženie ducha nečistého démona. Zo synagógy potom Ježiš ide priamo do Šimonovho
V nedeľnom čítaní pokračujeme v priamom pokračovaní udalosti Ježišovho kázania v Nazarete. Vrcholom celého rozprávania je verš 21. Tu Ježiš šokujúco komentuje čítanie z Izaiáša slovami: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ A práve tento verš sa prekrýva s lekciou s minulého týždňa. Zatiaľ čo prvá polovica vyznieva ako Ježišovo suverénne sebazjavenie rodákom, druhá odkrýva skutočnosť odmietnutia. Celý
Úryvok dnešnej nedele sa skladá z dvoch od seba vzdialených častí nie len z hľadiska umiestnenia v kapitolách ale aj z hľadiska obsahu. Prvú časť tvoria verše Lukášovho prológu, v ktorom autor predstavuje aký je zámer jeho diela. Takýmto úvodom Lukáš zaradzuje svoj spis medzi historiografické diela svojej doby. Nejde tu však o historiografiu v modernom slova zmysle, teda o
Tajomstvo sviatku Epifánie sa nám vracia aj v evanjeliu druhej nedele cezročného obdobia v tomto roku. Zjavenie Pána v sebe tradične obsahuje tri udalosti, kedy bol Ježiš „zjavený“ verejnosti ako očakávaný Mesiáš. Návšteva mudrcov z východu, krst v Jordáne a zázrak na svadbe v Káne. Dnes sa nám predstavuje posledná časť. Opisuje ju iba štvrté evanjelium, ktoré ju nazýva „ako prvé
Keď si predstavujeme scénu Ježišovho krstu, pravdepodobne nám zväčša príde na myseľ situácia, ako sa Ján Krstiteľ zdráha Ježiša pokrstiť a ten musí Jána priam presvedčiť, aby tak nakoniec urobil. Toto je však opis, ktorý nájdeme len u Matúša. U Lukáša, tak ako u Marka, nachádzame veľmi stručný opis Ježišovho krstu. Táto stručnosť je až zarážajúca, avšak zároveň práve
K okruhu Vianoc patrí starobylý sviatok Pánovej Epifánie – Zjavenia. Slávi sa ním moment verejného predstavenia Ježiša ako Bohočloveka svetu. Východná a západná tradícia sa pritom zameriavajú na dve rozličné udalosti. Východná ukazuje na Ježišov krst v Jordáne. Západná, na ktorú sa zameriam, predstavuje návštevu mudrcov zachytenú v Mt 2, 1-12. V rozbore tohto textu som si ako
Epizóda s dvanásťročným Ježišom v chráme je premosťovacím textom medzi príbehmi, ktoré hovorili o Ježišovom počatí, narodení a predstavení v chráme a jeho verejným účinkovaním. Táto epizóda zároveň dotvára mozaiku zvestovaní Márii. Kým doteraz to boli rôzne iné postavy, ktoré Márii hovorili o Ježišovi, tentokrát je to už Ježiš sám, ktorý hovorí svojej matke o svojej identite. Zároveň tu ide o istý prológ
Vianočná liturgia slávnosti Narodenia Pána v latinskom obrade pozostáva zo štyroch svätých omší. V predvečer je to vigílna omša a v samotný deň tri ďalšie. Omša v noci (tkzv. polnočná), na úsvite (tkzv. pastierska) a cez deň. Ponúkajú sa nám tak štyri sady čítaní pre bohoslužbu slova. V prvých troch sa číta evanjelium opisujúce udalosti počas Ježišovho narodenia. V omši cez deň
Liturgia štvrtej adventnej nedele nás už upriamuje na bezprostrednú prípravu na udalosť Ježišovho narodenia. To odráža aj jej bohoslužba slova, v ktorej každý rok počúvame evanjeliovú epizódu z udalostí pred narodením. Tohtoročne je to Lukášovo rozprávanie o návšteve Márie u Alžbety (Lk 1, 39-45). Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (1, 39-45) V tých