Po sérii nedeľných čítaní, v ktorých Pavol poslucháčov uisťoval o tom, že si ich Boh všíma a neopúšťa ani v utrpení, sa dostávame k známym hymnicky štylizovaným riadkom. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Rimanom (8, 35. 37-39): Bratia, kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ale
Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že Pavol dnes hovorí o istej predestinácii, teda, že niektorí sú vopred, podľa Božieho rozhodnutia, určení na oslávenie a iní zas nie. Pri detailnejšom pohľade na Pavlove slová sa však javí, že zdôrazňuje čosi iné. Aj preto si môžeme všimnúť pravdepodobné starozákonné pozadie dnešných Pavlových slov. Pavol hovorí o tých, čo
Apoštol Pavol isto nepatril, k tým, ktorí evanjelium nadšene a horlivo ohlasovali bez toho aby si pritom všímali skutočnosť. Už vo svojej dobe vnímal napätie medzi očakávaným prísľubom a naoko biednou realitou. Vyjadruje to aj vo svojom liste poslanom pred svojim príchodom do Ríma. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Rimanom (8, 26-27): Bratia, Duch prichádza
V predchádzajúcich častiach Listu Rimanom Pavol vysvetľoval, ako je kresťan novým stvorením (viac si o tom môžete prečítať tu). Ten, kto uveril v Krista, vo vodách krstu pochoval starého človeka, ktorý už preto nemôže byť pod nadvládou hriechu. V tejto časti listu Pavol hovorí, že kresťan dostáva Božieho ducha. Pokračuje teda v téme nového stvorenia v človekovi, ktorý prijal Krista. Tak
Spomienka na „Solúnskych bratov“ sv. Cyrila-Konštantína a Metoda sa v našej krajine viaže na termín 5. júl. Tento deň sa slávi tak zo strany štátu, ako aj Katolíckej Cirkvi. Rímskokatolícka liturgia nám z tejto príležitosti ako druhé čítanie ponúka začiatok 4. kapitoly Listu Efezanom. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Efezanom (4, 1-7. 11-13) Bratia,
Pavol sa v pokračovaní čítania z Listu Rimanom venuje otázke, prečo kresťan nemôže dobrovoľne pokračovať v živote v hriechu. Mohlo by sa totiž zdať, že Pavlova argumentácia z predchádzajúcej kapitoly podporuje život v hriechu. Pavol totiž zakončil jednu časť svojej rozpravy o hriechu tvrdením: „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila Božia milosť“
Väčšina komentátorov vidí verše 6-11 z 5. kapitoly ako súčasť celku 5,1-11. Naša stať je teda jeho druhou časťou. Avšak aj ona má svoje dva základné oddiely: vv. 6-8 a vv. 9-11. Celý náš úryvok je dovysvetlením a zdôvodnením toho, čo Pavol vyhlásil na konci prvej časti (v. 5) a síce: prečo kresťanská nádej nezahanbuje. Ide o nádej, že človek
Veľká časť kresťanov najbližšiu nedeľu slávi jednu z najpodstatnejších právd svojej vierouky. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Rímskokatolícke čítanie epištoly nám v tento deň tohto roku ponúka úplný záver Druhého listu Korinťanom. Odborne sa táto časť listu nazýva ako postskrip. V našom prípade obsahuje Pavlov pozdrav a požehnanie čitateľom. Výnimočnosť textu spočíva v jeho poslednom verši. Formula požehnania obsahuje jedno z nemnohých
Prvý list Korinťanom patrí medzi tzv. protopavlovské listy, teda tie, ktorých autorom je s veľkou pravdepodobnosťou sám Pavol. Tento list je jeho odpoveďou na list, ktorý dostal od tamojšej cirkvi (pozri napr. 7,1). Ten sa nám však nezachoval. Môžeme teda len dedukovať jeho obsah práve z Pavlových slov a štýlu jeho odpovede. Prvý list Korinťanom je pomerne dlhý