Long time Našu veľkonočnú liturgickú lektúru Prvého listu Petrovho završujeme úryvkom zo 4. kapitoly. Slová, ktoré tu čítame naznačujú, že text bol napísaný v čase, kedy sa zo strany spoločnosti objavili prvé formy perzekúcie. Takto môžeme tento spis datovať do neskoršieho novozákonného obdobia. Začaté prenasledovania sa, ako vieme z dejín, stali charakteristickou črtou kresťanského
Stať z druhého nedeľného čítania sa do značnej miery podobá tej spred dvoch týždňov (2,20b-25). Vtedy boli slová adresované sluhom v domácnosti, ktorých situácia však mala slúžiť ako príklad pre všetkých členov kresťanského spoločenstva. Nie ten, kto musí znášať ťažkosti pre vlastné priestupky si zaslúži chválu, ale ten, kto trpí, hoci koná dobro. Najvyššou motiváciou k takémuto konaniu
Témou minulej nedele bol Ježiš ako pastier. Preto aj liturgia v čítaní Prvého listu apoštola Petra urobila skok až do druhej polovice druhej kapitoly. Teraz robí krok vzad a vracia sa o pol kapitoly nazad. Celý text zamyslenia nájdete tu Z Prvého listu apoštola Petra (2, 4-9) Milovaní, prichádzajte k Pánovi, k živému kameňu, ktorý ľudia
Dnešný úryvok je dobre známy najmä tým, ktorí sa modlievajú liturgiu hodín. Obsahuje totiž text, ktorý sa používa ako hymnus pri druhých vešperách v nedele Pôstneho obdobia. Zároveň je táto 4. veľkonočná nedeľa aj Nedeľou Dobrého pastiera. S touto témou nás spájajú záverečné slová dnešného úryvku: „Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili
Už od minulého týždňa počas nedieľ veľkonočného obdobia čítame Prvý list Petrov. Mnohí tento spis považujú za akúsi rannocirkevnú pokrstnú katechézu. Išlo o prax, ktorá sa neskôr rozvinula hlavne v staroveku, kedy sa význam iniciačných sviatostí vysvetľoval až po tom, čo ich krstenci na Veľkú noc prijali. Odborne sa to nazýva mystagógia – vovedenie do tajomstiev. Z toho
Úryvok z Prvého Petrovho listu je takmer z jeho samotného úvodu. Našim veršom predchádza len oslovenie adresátov. Autor listu sa prihovára kresťanom žijúcim v severozápadnej časti Malej Ázie. Hneď od samého začiatku upriamuje pozornosť svojich adresátov na večný život po smrti. Odhaľuje im väčší rozmer ich existencie než je len realita tohto pozemského života. Hneď
Čítanie epištoly na Veľkonočnú nedeľu nám každý rok ponúka dve možnosti. Jednou z nich sú prvé štyri verše z tretej kapitoly listu Kolosanom. V rámci konkrétneho biblického spisu sa týmito veršami začína nabádavá (exhortatívna) časť listu. Zjednodušene sa v tomto prípade dá povedať, že to čo ponúkol autor najprv vo svojej náuke, chce teraz zdôrazniť z pohľadu praxe. A vskutku sa
Na Kvetnú nedeľu, keď rozjímane o Pánovom umučení, počúvame v liturgii sv. omše nádherný hymnus o Kristovi z Listu Filipanom (2,6-11). Je ľahké vypozorovať, že hymnus má dve základné časti: v prvej sa hovorí o Ježišovom ponížení (2,6-8) a v tej druhej o jeho povýšení (2,9-11). Bohatosť tohto textu by si zaslúžila rozsah, na ktorý tu teraz nie je priestor, preto sa dnes
Po dvoch týždňoch sa druhé čítanie nedeľnej liturgie opäť vracia k listu Rimanom. Krátky úsek je zase vybratý z náukovej časti listu. Pavol v nej veriacim v Ríme predstavuje svoju teológiu štýlom porovnávania. Do protikladu stavia Zákon a vieru, hriech a milosť, odsúdenie a ospravedlnenie. Ôsma kapitola v tomto rytme postupne prechádza do otázok praktického života. Veriaci by podľa Pavla prijatím ospravedlnenia cez
List Efezanom má svoje osobité vlastnosti. V prvom rade, jeho adresovanie Efezanom vzbudzuje veľké podozrenie a s najväčšou pravdepodobnosťou bolo dodané len neskôr. V najstarších rukopisoch totiž označenie adresátov chýba a nájdeme dokonca rannokresťanských autorov, ktorí tento list považujú za list Laodicejčanom. Okrem úvodu a záveru nepôsobí veľmi ako list, ale skôr ako homília alebo katechéza. Svojím štýlom sa odlišuje