Hlavná 91, 042 03 Košice|csbbske@gmail.com

Zamyslenie – 2. nedeľa v Cezročnom období v roku B (1 Kor 6, 13c-15a. 17-20)

Po roku sa opäť vraciame k Prvému listu Korinťanom. Nedeľná katolícka liturgia latinského obradu funguje (až na výnimky) pri čítaniach na princípe trojročného cyklu. Trošku nezvyčajne si však tento list nevyčerpá v jednom roku ale rozdelila ho na všetky cykly.  A tak prvé nedele po Vianočnom období počúvame vybrané pasáže z kapitol 1-4 ( cyklus A; minulý rok), potom

Zamyslenie – Krst Krista Pána v roku B (1 Jn 5,1-9)

Tento úryvok z Prvého Jánovho listu sa nachádza v jeho záverečnej kapitole. Mohli by sme ho rozdeliť na dve základné časti. Prvá časť hovorí najmä o tom, ako sa prejavuje láska k Bohu. Kľúčovými konceptmi sú viera, láska, prikázania a víťazstvo, ktoré sú dávané do vzájomného vzťahu. Prvá časť prechádza plynule do druhej, v ktorej sa viac pozornosť venuje Ježišovi

Zamyslenie – Zjavenie Pána (Ef 3,2-3a.5-6)

Pri pohľade na výber veršov do dnešného druhého čítania zaujme skutočnosť, prečo sa v aj tak už dosť krátkom úryvky vynecháva polovica 3. verša a 4. verš. Tie obsahujú zmienku, že Pavol adresátom o zjavení tajomstva, o ktorom aj tu hovorí, už kedysi krátko napísal, a že sa v tom môžu dozvedieť čosi viac o tom, ako on toto tajomstvo chápe. Aký

Zamyslenie – 2. nedeľa po narodení Pána (Ef 1, 3-6. 15-18)

Pavlove listy sú známe aj tým, že obsahujú poetické časti známe ako chválospevy či hymny. Podľa odborníkov väčšinu z nich neskomponoval, ale prebral ich z liturgickej praxe ranného kresťanstva. Touto formou sa zvyčajne opisuje niečo, čo uniká suchej analytickej schopnosti rozumu. Hymny bývajú preplnené emóciami, ktoré sa naplno iste prejavovali pri ich spoločnom prednese počas bohoslužby. A tak,

Zamyslenie – slávnosť Panny Márie Bohorodičky v roku B (Gal 4,4-7)

List Galaťanom je určený pre viacero komunít v regióne Galácia, v ktorom sa nachádza aj dnešné hlavné mesto Turecka, Ankara. Je to jeden z najvášnivejších Pavlových listov, v ktorého úvode dokonca preskakuje zvyčajné vďakyvzdávanie a vrhá sa priamo do jadra problému, ktorý chce rozoberať. Istí evanjelizátori zo židovstva ohlasovali v tamojších cirkvách, že s prijatím evanjelia o Ježišovi je nevyhnutné podrobiť sa tiež

Zamyslenie – Nedeľa Svätej rodiny v roku B (Hebr 11,8.11-12.17-19)

V slovách, ktoré predchádzajú našej stati, autor povzbudzoval svojich adresátov k vernosti evanjeliu. Zdá sa, akoby nastávalo ochabovanie v prvotnej horlivosti medzi členmi komunity. Poukazuje na prípad tých, ktorí začali opúšťať ich spoločné zhromaždenia (10,25). Pripomína im ich prvotnú horlivosť, kedy neváhali strpieť protivenstvá a zdá sa, že kvôli svojmu rozhodnutiu nasledovať Krista si museli

Zamyslenie – 4. adventná nedeľa v roku B (Rim 16, 25-27)

Poslednú nedeľu pred Vianocami sa bude čítať úplný záver Pavlovho listu do Ríma. Tematicky odkazuje na jeho úvod, ktorý sa čítal na Štvrtú adventnú nedeľu pred rokom.  Náš dnešný úryvok má formu doxológie, čiže oslavnej chváloreči na Boha. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z Listu Rimanom (16, 25-27): Bratia, tomu, ktorý má moc

Zamyslenie – 3. adventná nedeľa v roku B (1 Sol 5,16-24)

Súčasťou záverečných povzbudení v Prvom liste Solúnčanom je výzva k radosti. Nielen však to. Táto výzva je súčasťou triády: „ustavične sa radujte, bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky“ (16-18a). To, že tieto výzvy patria neoddeliteľne k sebe môžeme vnímať aj skrze to, že vo všetkých troch sa zdôrazňuje istá celistvosť: „ustavične, bez prestania,

Zamyslenie – 2. adventná nedeľa v roku B (2 Pt 3, 8-14)

Epištola tohtoročnej druhej adventnej nedele je vzatá z Druhého Petrovho listu. Väčšina biblistov ho považuje za chronologicky jeden z najmladších, ak nie najmladší spis Nového zákona. Datácia jeho vzniku sa niektorými určuje až do začiatku 2. storočia. Ak by sme to prijali, tak boli jeho prvotnými adresátmi kresťania minimálne už druhej alebo tretej generácie. Nikto z nich sa

Zamyslenie – 1. adventná nedeľa v roku B (1 Kor 1,3-9)

Úryvok z Prvej adventnej nedele vynecháva prvé dva verše, v ktorých sa spomínajú autori a adresáti listu, čo sú klasické prvky kompozície listov v antike. Tretí verš obsahuje pozdrav, čo je ďalší klasický prvok stavby listu, avšak v tomto prípade nie je formulovaný zvyčajným spôsobom. Bežne sa v listoch používal pozdrav χαίρειν [chairein], čo je