Na Kvetnú nedeľu, keď rozjímane o Pánovom umučení, počúvame v liturgii sv. omše nádherný hymnus o Kristovi z Listu Filipanom (2,6-11). Je ľahké vypozorovať, že hymnus má dve základné časti: v prvej sa hovorí o Ježišovom ponížení (2,6-8) a v tej druhej o jeho povýšení (2,9-11). Bohatosť tohto textu by si zaslúžila rozsah, na ktorý tu teraz nie je priestor, preto sa dnes

Po dvoch týždňoch sa druhé čítanie nedeľnej liturgie opäť vracia k listu Rimanom. Krátky úsek je zase vybratý z náukovej časti listu. Pavol v nej veriacim v Ríme predstavuje svoju teológiu štýlom porovnávania. Do protikladu stavia Zákon a vieru, hriech a milosť, odsúdenie a ospravedlnenie. Ôsma kapitola v tomto rytme postupne prechádza do otázok praktického života. Veriaci by podľa Pavla prijatím ospravedlnenia cez

List Efezanom má svoje osobité vlastnosti. V prvom rade, jeho adresovanie Efezanom vzbudzuje veľké podozrenie a s najväčšou pravdepodobnosťou bolo dodané len neskôr. V najstarších rukopisoch totiž označenie adresátov chýba a nájdeme dokonca rannokresťanských autorov, ktorí tento list považujú za list Laodicejčanom. Okrem úvodu a záveru nepôsobí veľmi ako list, ale skôr ako homília alebo katechéza. Svojím štýlom sa odlišuje

Väčšina z nás bude tieto nedele ochudobnená o „živé“ bohoslužby. Jedna z málo vecí, ktoré si z nich ale môžeme zobrať aj do súkromia, je Božie slovo. Preto nech nám aj ono ostáva posilou pri našom odlúčení od spoločenstva a eucharistie. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Rimanom (5, 1-2. 5-8) Bratia, ospravedlnení z viery, žijeme v

Druhý list Timotejovi spolu s Prvým listom Timotejovi a Listom Títovi sa zvyknú označovať ako Pastorálne listy. Tieto listy majú spoločné nie len to, že sú adresované jednotlivcom, Pavlovým spolupracovníkom, ktorí sú teraz na čele prvých cirkevných obcí, ale zdieľajú aj mnohé témy a štýl. Mnohí zdôrazňujú, že na ich dobré pochopenie je dôležité čítať ich spolu. Ich

Kresťanský svet v tomto čase vstúpil do veľkonočného okruhu. Začína prípravným pôstnym obdobím. Čo sa týka druhého čítania v nedeľnej bohoslužbe rímskokatolíkov, tak nastáva oproti cezročnému obdobiu zaujímavý obrat. Obsahom si mení funkciu s prvým čítaním. To znamená, že kdežto prvé čítanie si žije tak trochu svojím vlastným životom (v pôste sú predstavené hlavné udalosti

Ježišovo pôsobenie v jeho posledných dňoch podľa Matúšovho evanjelia je silne späté s chrámom. V evanjeliu, ktoré otvára liturgiu Kvetnej nedele počujeme, ako zástupy Ježišovi volajú: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom,“ (21,9) čo sú slová Žalmu 118, ktorými sa vítali pútnici prichádzajúci do Jeruzalema, a teda najmä do chrámu, na sviatky. Hneď po vstupe

Na tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania nás takmer bezprostredne pred Veľkou nocou pripravuje udalosť vzkriesenia Lazára z 11. kapitoly štvrtého evanjelia. Rozprávanie má z Ježišovho pohľadu veľmi osobný a citlivý ráz. V ňom totiž smrť zasiahla rodinu súrodencov Lazára, Márie a Marty, pre ktorých bol Ježiš zjavne blízky rodinný priateľ. Vidno to najme vo chvíľach, keď prejavuje emócie smútku nad

Téma svetla/tmy, dňa/noci, slepoty/„videnia“ prepletá celú stať o uzdravení slepého od narodenia v 9. kapitole Jánovho evanjelia. Východiskom posolstva evanjelia je vrodená fyzická slepota jedného človeka. Ježišovi učeníci (v. 2) aj farizeji (v. 34) ju interpretujú ako Boží trest za hriechy, či už hriechy toho človeka alebo jeho rodičov. Ježiš odmieta takýto pohľad na pôvod jeho

Najvzácnejšou prírodnou surovinou v púštnej oblasti je voda. Vedieť nájsť zdroj vody alebo poznať polohu nejakej studne s prameňom tam patrí k veciam, ktoré často rozhodujú o živote a smrti. Ak by sme sa v biblickom texte zamerali na slovo „studňa“, tak môžeme zistiť, že ide o jedno z typických miest, kde sa odohrávajú dôležité udalosti. Čo sa týka Nového zákona, tak