V časoch, keď sa v niektorých kruhoch cirkvi hovorí o Duchu Svätom často v súvislosti s rôznymi nezvyčajnými prejavmi, alebo výnimočnými charizmami, má pre nás Jánovo evanjelium svoje posolstvo... Celý text zamyslenia nájdete tu Z Evanjelia podľa Jána (15,26-27; 16,12-15): 26 Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o
Záverečnú časť Ježišovej rozlúčkovej reči (Jn k. 13-17) tvorí jeho modlitba (Jn 17), ktorú exegéti od 16. stor. nazývajú prívlastkom „veľkňazská“. Jej presné rozdelenie je stále predmetom diskusií odborníkov, no všetci sa zhodujú na tom, že pozostáva z troch častí. 1. Ježiš sa modlí za seba (v. 1-4; alebo 1-8); 2. Ježiš sa modlí za
Text evanjelia tejto nedele je pokračovaním toho minulotýždňového. V ňom sa nachádzal jediný imperatív: „Ostaňte!“ (Jn 15,4). Ježiš tu vyzýval učeníkov, aby ostali v ňom ako on ostáva v nich. Aj v dnešnom úryvku nachádzame rovnaký imperatív: „Ostaňte!“ (Jn 15,9). Tentokrát Ježiš vyzýva učeníkov, aby ostali v jeho láske. Plné znenie zamyslenia nájdete na blogu portálu postoj.sk kliknutím na odkaz
Nasledujúce tri nedele vyberá rímsky obrad pre liturgiu slova tri úryvky z Ježišovej rozlúčkovej reči (Jn k. 13-17). Tým poukazuje na blížiaci sa sviatok Turíc. Dve nedele sa bude čítať väčšia časť 15. kapitoly, ktorá tvorí centrálnu časť reči. Predposledná nedeľa veľkonočného obdobia nám ponúkne úryvok zo záverečnej časti reči, ktorú poznáme ako „Veľkňazská modlitba“
Dnes máme pred sebou malú časť z komplexnej Ježišovej reči v 10. kapitole Jánovho evanjelia. Ježiš tu na prezentáciu svojej osoby používa viaceré metafory. V tej dnešnej časti hovorí, že je „dobrý pastier“ (Jn 10,11). Venujme sa teda bližšie tomuto obrazu a najmä tomu, čo môže v tejto súvislosti vyjadrovať prívlastok „dobrý“. Grécky text Jánovho evanjelia na tomto mieste používa
Záverečná kapitola Lukášovho evanjelia začína nájdením prázdneho hrobu. (Lk 24,1-12) Tu ešte Ježiš priamo nevystupuje. Nasledujúce verše ale už podávajú originálne Lukášove správy o zjaveniach Zmŕtvychvstalého. Najznámejšie rozprávanie je o dvoch učeníkoch cestujúcich „do dediny zvanej Emauzy“ (Lk 24,13). Počas cesty sa k nim, tak aby ho nespoznali, pridáva samotný Ježiš. Celá stať potom nadobúda predobraz
V textoch Jánovho evanjelia o stretnutí učeníkov so zmŕtvychvstalým Ježišom sa napĺňajú Ježišove slová, ktoré vyslovil v jeho veľkej reči pri Poslednej večeri. Ježiš vtedy učeníkom povedal: „Odídem a prídem k vám“ (Jn 14,28a). Jánovo evanjelium v 20. kapitole pre stretnutie učeníkov so Zmŕtvychvstalým nepoužíva sloveso „zjaviť sa“, ale „prísť“ – Ježiš prichádza medzi svojich učeníkov, ktorí boli zhromaždení pospolu. Zhromaždení sú
Posledná kapitola Markovho evanjelia stavia pred exegétov a teológov nevšednú problematiku. Jej druhá časť (verše 9-20) je očividne neskorší dodatok. Slovami „Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych„ sa začína akoby samostatné nové rozprávanie, ktoré je ťažko nadviazať na predchádzajúci text. Navyše tento úsek pôsobí ako nejaký súhrn v ktorom sú v krátkosti poskladané informácie