Úvod dnešného čítania hneď vzbudzuje otázku. Autor totiž píše: „Toto vám píšem, aby ste nehrešili.“ Čo je to však to „toto“? Lepšie tomu môžeme rozumieť, ak trochu rozšírime svoj pohľad v liste. Prvé tri vety tvoria súčasť celku, ktorý začína už 5. veršom z predchádzajúcej kapitoly. Jadro tohto celku tvoria tri vyjadrenia formulované spôsobom: „Ak
Tohtoročné veľkonočné obdobie budeme v nedele čítať z Prvého Jánovho listu. Ide o spis, ktorý odborníci zaradzujú medzi takzvanú jánovskú literatúru v Novom zákone. Tradične sem patria aj ostatné dva listy, evanjelium a Apokalypsa. To čo ich spája je, že už staroveká Cirkev za ich autora považovala apoštola Jána. Okrem Apokalypsy sa však nikde autor nepredstavuje pod týmto menom. Oveľa
Druhé čítanie na Veľkonočnú nedeľu ponúka dve možnosti, ktoré sú rovnaké vo všetkých liturgických rokoch. Prvá možnosť je z Listu Kolosanom (3,1-4). Krátky komentár k tomuto čítaniu si môžete prečítať tu. Tá druhá je z Prvého listu Korinťanom (5,6b-8). Pavol v tomto krátkom úryvku používa metaforický jazyk úzko spojený so slávením židovskej Veľkej noci, teda Paschy. Sviatok Pascha
V časoch, keď sa v niektorých kruhoch cirkvi hovorí o Duchu Svätom často v súvislosti s rôznymi nezvyčajnými prejavmi, alebo výnimočnými charizmami, má pre nás Jánovo evanjelium svoje posolstvo... Celý text zamyslenia nájdete tu Z Evanjelia podľa Jána (15,26-27; 16,12-15): 26 Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o
Záverečnú časť Ježišovej rozlúčkovej reči (Jn k. 13-17) tvorí jeho modlitba (Jn 17), ktorú exegéti od 16. stor. nazývajú prívlastkom „veľkňazská“. Jej presné rozdelenie je stále predmetom diskusií odborníkov, no všetci sa zhodujú na tom, že pozostáva z troch častí. 1. Ježiš sa modlí za seba (v. 1-4; alebo 1-8); 2. Ježiš sa modlí za
Text evanjelia tejto nedele je pokračovaním toho minulotýždňového. V ňom sa nachádzal jediný imperatív: „Ostaňte!“ (Jn 15,4). Ježiš tu vyzýval učeníkov, aby ostali v ňom ako on ostáva v nich. Aj v dnešnom úryvku nachádzame rovnaký imperatív: „Ostaňte!“ (Jn 15,9). Tentokrát Ježiš vyzýva učeníkov, aby ostali v jeho láske. Plné znenie zamyslenia nájdete na blogu portálu postoj.sk kliknutím na odkaz
Nasledujúce tri nedele vyberá rímsky obrad pre liturgiu slova tri úryvky z Ježišovej rozlúčkovej reči (Jn k. 13-17). Tým poukazuje na blížiaci sa sviatok Turíc. Dve nedele sa bude čítať väčšia časť 15. kapitoly, ktorá tvorí centrálnu časť reči. Predposledná nedeľa veľkonočného obdobia nám ponúkne úryvok zo záverečnej časti reči, ktorú poznáme ako „Veľkňazská modlitba“
Dnes máme pred sebou malú časť z komplexnej Ježišovej reči v 10. kapitole Jánovho evanjelia. Ježiš tu na prezentáciu svojej osoby používa viaceré metafory. V tej dnešnej časti hovorí, že je „dobrý pastier“ (Jn 10,11). Venujme sa teda bližšie tomuto obrazu a najmä tomu, čo môže v tejto súvislosti vyjadrovať prívlastok „dobrý“. Grécky text Jánovho evanjelia na tomto mieste používa
Záverečná kapitola Lukášovho evanjelia začína nájdením prázdneho hrobu. (Lk 24,1-12) Tu ešte Ježiš priamo nevystupuje. Nasledujúce verše ale už podávajú originálne Lukášove správy o zjaveniach Zmŕtvychvstalého. Najznámejšie rozprávanie je o dvoch učeníkoch cestujúcich „do dediny zvanej Emauzy“ (Lk 24,13). Počas cesty sa k nim, tak aby ho nespoznali, pridáva samotný Ježiš. Celá stať potom nadobúda predobraz
V textoch Jánovho evanjelia o stretnutí učeníkov so zmŕtvychvstalým Ježišom sa napĺňajú Ježišove slová, ktoré vyslovil v jeho veľkej reči pri Poslednej večeri. Ježiš vtedy učeníkom povedal: „Odídem a prídem k vám“ (Jn 14,28a). Jánovo evanjelium v 20. kapitole pre stretnutie učeníkov so Zmŕtvychvstalým nepoužíva sloveso „zjaviť sa“, ale „prísť“ – Ježiš prichádza medzi svojich učeníkov, ktorí boli zhromaždení pospolu. Zhromaždení sú