Dnešné evanjelium pokračovaním časti Ježišovej reči, ktorú sám Ježiš uviedol slovami: „Vám, ktorí ma počúvate hovorím“ (Lk 6,27). Jeho slová sú teda adresové skupine, ktorá prejavuje bližší záujem o Ježiša a o to, čo hovorí. Nejde tu o tých, ktorý by Ježiša vyhľadávali len z čistej zvedavosti. Je to dôležitý moment obratu. Doteraz sme mohli čítať, ako k Ježišovi
Pokračujeme v čítaní Ježišovej reči na rovine (Lk 6,17-49). Ide o materiál, ktorý Matúš zapracoval do svojej známejšej a obsiahlejšej reči na vrchu (Mt 5-7). Ich obsah je pomerne známy. Je preto zaujímavé, aký spôsob v podaní použili jednotliví evanjelisti. Celé zamyslenie nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (6, 27-38) Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vám, ktorí ma
Blahoslavenstvá patria k najznámejším textom Nového zákona. V širšom povedomí ma primát verzia z Matúšovho evanjelia (Mt 5,1-12). Blahoslavenstvá zachytené v evanjeliu podľa Lukáša tak ostávajú v ústraní. Obidve evanjelia očividne čerpali z rovnakého zdroja. V obidvoch nachádzame svojskú úpravu. S istotou nevieme, ktoré evanjelium bolo napísané skôr. Pre mnoho dôvodov sa ale zdá, že Lukáš ma bližšie k pôvodnejšej verzii. Tak či onak
Po odmietnutí, ktoré Ježiš zažil vo svojej rodnej dedine z evanjelia predchádzajúcej nedele, nám dnešné evanjelium predstavuje prvú pozitívnu odpoveď na priamu Ježišovu výzvu k jeho nasledovaniu. Tieto dve udalosti v behu Lukášovho evanjelia nenasledujú hneď za sebou. Ježiš z Nazareta zíde do Kafarnauma, kde v sobotu v synagóge vyženie ducha nečistého démona. Zo synagógy potom Ježiš ide priamo do Šimonovho
V nedeľnom čítaní pokračujeme v priamom pokračovaní udalosti Ježišovho kázania v Nazarete. Vrcholom celého rozprávania je verš 21. Tu Ježiš šokujúco komentuje čítanie z Izaiáša slovami: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ A práve tento verš sa prekrýva s lekciou s minulého týždňa. Zatiaľ čo prvá polovica vyznieva ako Ježišovo suverénne sebazjavenie rodákom, druhá odkrýva skutočnosť odmietnutia. Celý
Úryvok dnešnej nedele sa skladá z dvoch od seba vzdialených častí nie len z hľadiska umiestnenia v kapitolách ale aj z hľadiska obsahu. Prvú časť tvoria verše Lukášovho prológu, v ktorom autor predstavuje aký je zámer jeho diela. Takýmto úvodom Lukáš zaradzuje svoj spis medzi historiografické diela svojej doby. Nejde tu však o historiografiu v modernom slova zmysle, teda o
Tajomstvo sviatku Epifánie sa nám vracia aj v evanjeliu druhej nedele cezročného obdobia v tomto roku. Zjavenie Pána v sebe tradične obsahuje tri udalosti, kedy bol Ježiš „zjavený“ verejnosti ako očakávaný Mesiáš. Návšteva mudrcov z východu, krst v Jordáne a zázrak na svadbe v Káne. Dnes sa nám predstavuje posledná časť. Opisuje ju iba štvrté evanjelium, ktoré ju nazýva „ako prvé
Čítanie dnešnej nedele, ktoré je vzaté z konca 9. kapitoly Lukášovho evanjelia, je možné rozdeliť na dve časti. Prvú tvoria verše 51-56 a predstavuje odmietnutie Ježiša Samaritánmi, reakciu učeníkov a Ježišov postoj k odmietnutiu aj k reakcii učeníkov. Druhú časť tvoria zvyšné verše 57-62 a hovoria o charaktere nasledovania Ježiša. My sa dnes pozrieme bližšie len na prvú časť. Verš 51
V dnešnú nedeľu sme už mimo Veľkonočného obdobia, ale nie mimo Ježišovej rozlúčkovej reči pri poslednej večeri v Jánovom evanjeliu, ktorá nás doteraz sprevádzala. Zároveň sa nachádzame v poslednej stati o Duchu, ktorého Ježiš daruje svojim učeníkom. V slovách z 12. verša: „...teraz by ste to nezniesli“ sa používa grécke sloveso βαστάζω (bastádzo) „zdvíhať“, „niesť“, „zniesť“. Takéto použitie je pre
Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa