K peším pútiam na posvätné miesta patria aj špecifické spevy. Je tomu tak dnes a osobitne bolo aj v starovekom Izraeli. Tento žáner v Písme reprezentujú pútnické žalmy. Tak napríklad, keď veriaci židia vstupovali pred Paschou na územie mesta Jeruzalem a približovali sa k chrámu, vítali ich spevom Žalmu 118. Časť jeho 26. verša – „Požehnaný, ktorý prichádza v mene

Môže sa nám zdať zvláštne, že v túto nedeľu čítame stať z Jánovho evanjelia, keď v roku C sme zvyknutí na Evanjelium podľa Lukáša. Ak sa pozrieme na tento text bližšie, zistíme, že to nakoniec až také zvláštne nie je. Táto stať má totiž svoj vlastný, zaujímavý príbeh. Grécke texty evanjelií spred 5. storočia tento

Liturgia nám v treťom cykle čítaní (rok C), ktoré sa v nedele zameriava hlavne na Lukášovo evanjelium, vyberá na štvrtú pôstnu nedeľu skutočný skvost. Všeobecne je text známy ako podobenstvo o márnotratnom synovi. V kontexte však ide o časť 15. kapitoly tretieho evanjelia, ktoré pozostáva hlavne z troch podobenstiev, ktoré sú tematicky spojené. A tak môžeme hovoriť o podobenstvách o stratenej ovci (15,4-7), stratenej

Ježiš, v pasážach predchádzajúcich tej dnešnej, hovoril o čítaní znamení čias (12,54-56). Svojich poslucháčov povzbudzoval k tomu, aby tak ako vedia prečítať znamenia prírody a vedia predpovedať, čo príde, vedeli interpretovať aj znamenia, ktoré sa v ich čase dejú. Zároveň, hneď potom sa čudoval, že nevedia sami posúdiť, čo je správne (12,57). V oboch prípadoch adresoval svoje slová priamo svojim poslucháčom,

Evanjelium druhej pôstnej nedele sa vždy zameriava na udalosť Ježišovho premenenia. Zachytávajú ju traja synoptici. V tohtoročnom cykle čítaní máme pred sebou Lukášovu verziu. Pozrime sa teda, na jej špecifiká, ktoré môžu čitateľovi pomôcť lepšie prežívať práve prebiehajúce obdobie. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (9, 28b-36) Ježiš vzal so sebou Petra,

U Lukáša je prepojenie s udalosťou krstu zvlášť viditeľné. Pri krste v Jordáne na Ježiša zostúpi Duch Svätý a pokúšanie na púšti sa začína slovami: „Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého“ (Lk 4,1). Pri krste zaznel z neba hlas: „Ty si môj milovaný Syn...“ (Lk 3,22) a pri pokúšaní sa dva z troch prípadov týkajú práve Ježišovho synovstva:

Kľúč k interpretácii udalosti Ježišovho slávnostného vstupu do Jeruzalema nám u Lukáša ponúkajú jeho samotný učeníci, keď tradičný pozdrav pre pútnikov prichádzajúcich na sviatky do chrámu zo Ž 118,26 („Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“) obohacujú o titul „kráľ“. Čitateľovi sv. Písma pri tejto stati prichádzajú na myseľ state zo Starého zákona spájané s kráľmi, ale aj verše, ktoré

Pôstne obdobie sa už tradične začína evanjeliom o Ježišovom pokúšaní na púšti. Všetci traja synoptici ho poznajú a dávajú ho na začiatok Ježišovho verejného účinkovania, hneď po tom čo bol pokrstený v Jordáne (Lukáš tu ešte vkladá Ježišov rodokmeň). Jánovo evanjelium takúto epizódu vôbec nepozná. Marek je veľmi stručný. Ten len povie, že Ježiš bol na púšti