Tento úryvok z Prvého Jánovho listu sa nachádza v jeho záverečnej kapitole. Mohli by sme ho rozdeliť na dve základné časti. Prvá časť hovorí najmä o tom, ako sa prejavuje láska k Bohu. Kľúčovými konceptmi sú viera, láska, prikázania a víťazstvo, ktoré sú dávané do vzájomného vzťahu. Prvá časť prechádza plynule do druhej, v ktorej sa viac pozornosť venuje Ježišovi
Pri pohľade na výber veršov do dnešného druhého čítania zaujme skutočnosť, prečo sa v aj tak už dosť krátkom úryvky vynecháva polovica 3. verša a 4. verš. Tie obsahujú zmienku, že Pavol adresátom o zjavení tajomstva, o ktorom aj tu hovorí, už kedysi krátko napísal, a že sa v tom môžu dozvedieť čosi viac o tom, ako on toto tajomstvo chápe. Aký
List Galaťanom je určený pre viacero komunít v regióne Galácia, v ktorom sa nachádza aj dnešné hlavné mesto Turecka, Ankara. Je to jeden z najvášnivejších Pavlových listov, v ktorého úvode dokonca preskakuje zvyčajné vďakyvzdávanie a vrhá sa priamo do jadra problému, ktorý chce rozoberať. Istí evanjelizátori zo židovstva ohlasovali v tamojších cirkvách, že s prijatím evanjelia o Ježišovi je nevyhnutné podrobiť sa tiež
Pri pozornom čítaní Prvého Jánovho listu si všimneme jednu zvláštnosť. V prvých troch kapitolách sa slovo Boh používa len veľmi zriedkavo, napriek tomu, že sa o ňom hovorí veľa. Tieto kapitoly namiesto slova Boh používajú výraz Otec. Naproti tomu kapitoly 4 a 5 už slovo Boh používajú vo veľkom množstve a slovo Otec na označenie
Spomienka na „Solúnskych bratov“ sv. Cyrila-Konštantína a Metoda sa v našej krajine viaže na termín 5. júl. Tento deň sa slávi tak zo strany štátu, ako aj Katolíckej Cirkvi. Rímskokatolícka liturgia nám z tejto príležitosti ako druhé čítanie ponúka začiatok 4. kapitoly Listu Efezanom. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Efezanom (4, 1-7. 11-13) Bratia,
Veľká časť kresťanov najbližšiu nedeľu slávi jednu z najpodstatnejších právd svojej vierouky. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Rímskokatolícke čítanie epištoly nám v tento deň tohto roku ponúka úplný záver Druhého listu Korinťanom. Odborne sa táto časť listu nazýva ako postskrip. V našom prípade obsahuje Pavlov pozdrav a požehnanie čitateľom. Výnimočnosť textu spočíva v jeho poslednom verši. Formula požehnania obsahuje jedno z nemnohých
Čítanie Pavlovho listu tento týždeň prerušíme. Tohtoročnú prvú februárovú nedeľu totiž väčšina kresťanských tradícii slávi ako sviatok Obetovania/Predstavenia/Stretnutia Pána v jeruzalemskom chráme. Odkazuje na udalosť zaznamenanú v Lukášovom evanjeliu (2, 22-40). Latinská liturgia pri tom ako epištolu číta z Listu Hebrejom. Ide o spis, ktorý je pravdepodobne v skutočnosti starokresťanská homília s hojnou citáciou zo Starého Zákona. Celý
Úryvok, ktorý počúvame v liturgii na Slávnosť Krstu Krista Pána je nesmierne dôležitý. Počúvame časť z Petrovej reči, ktorú môžeme nazvať kerygmou, teda základným ohlásením viery v Ježiša Krista. Text je významný pre dnešnú slávnosť preto, lebo vidíme, ako sa pri prvom ohlasovaní viery v Ježiša začínalo hlavne od udalosti jeho krstu: „Vy viete, čo sa počnúc od Galiley
Katolícka cirkev na Slovensku slávi 15. septembra slávnosť Sedembolestnej Panny Mária, Patrónky Slovenska. Tento sviatok sa viaže na predchádzajúci deň, v ktorý mnohé kresťanské tradície liturgicky zvýrazňujú tajomstvo kríža. Tohto roku národná slávnosť pripadá na nedeľu. Jej liturgia ponúka pri čítaní z evanjelia na výber dve možnosti. Buď scénu pri kríži (Jn 19, 25-27), alebo Simeonovo proroctvo
Rímskokatolícka liturgia nám na Nedeľu Najsvätejšej Trojice ponúka na zamyslenie poslednú stať o Duchu v Ježišovej rozlúčkovej reči z Jánovho evanjelia. V slovách z 12. verša: „...teraz by ste to nezniesli“ sa používa grécke sloveso βαστάζω (bastádzo) „zdvíhať“, „niesť“, „zniesť“. Takéto použitie je pre gréčtinu veľmi neobvyklé. Pravdepodobne tu teda ide o použitie zo semitského prostredia. Základný význam výrazu sa