Spomienka na „Solúnskych bratov“ sv. Cyrila-Konštantína a Metoda sa v našej krajine viaže na termín 5. júl. Tento deň sa slávi tak zo strany štátu, ako aj Katolíckej Cirkvi. Rímskokatolícka liturgia nám z tejto príležitosti ako druhé čítanie ponúka začiatok 4. kapitoly Listu Efezanom. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Efezanom (4, 1-7. 11-13) Bratia,
Veľká časť kresťanov najbližšiu nedeľu slávi jednu z najpodstatnejších právd svojej vierouky. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Rímskokatolícke čítanie epištoly nám v tento deň tohto roku ponúka úplný záver Druhého listu Korinťanom. Odborne sa táto časť listu nazýva ako postskrip. V našom prípade obsahuje Pavlov pozdrav a požehnanie čitateľom. Výnimočnosť textu spočíva v jeho poslednom verši. Formula požehnania obsahuje jedno z nemnohých
Čítanie Pavlovho listu tento týždeň prerušíme. Tohtoročnú prvú februárovú nedeľu totiž väčšina kresťanských tradícii slávi ako sviatok Obetovania/Predstavenia/Stretnutia Pána v jeruzalemskom chráme. Odkazuje na udalosť zaznamenanú v Lukášovom evanjeliu (2, 22-40). Latinská liturgia pri tom ako epištolu číta z Listu Hebrejom. Ide o spis, ktorý je pravdepodobne v skutočnosti starokresťanská homília s hojnou citáciou zo Starého Zákona. Celý
Úryvok, ktorý počúvame v liturgii na Slávnosť Krstu Krista Pána je nesmierne dôležitý. Počúvame časť z Petrovej reči, ktorú môžeme nazvať kerygmou, teda základným ohlásením viery v Ježiša Krista. Text je významný pre dnešnú slávnosť preto, lebo vidíme, ako sa pri prvom ohlasovaní viery v Ježiša začínalo hlavne od udalosti jeho krstu: „Vy viete, čo sa počnúc od Galiley
Katolícka cirkev na Slovensku slávi 15. septembra slávnosť Sedembolestnej Panny Mária, Patrónky Slovenska. Tento sviatok sa viaže na predchádzajúci deň, v ktorý mnohé kresťanské tradície liturgicky zvýrazňujú tajomstvo kríža. Tohto roku národná slávnosť pripadá na nedeľu. Jej liturgia ponúka pri čítaní z evanjelia na výber dve možnosti. Buď scénu pri kríži (Jn 19, 25-27), alebo Simeonovo proroctvo
Rímskokatolícka liturgia nám na Nedeľu Najsvätejšej Trojice ponúka na zamyslenie poslednú stať o Duchu v Ježišovej rozlúčkovej reči z Jánovho evanjelia. V slovách z 12. verša: „...teraz by ste to nezniesli“ sa používa grécke sloveso βαστάζω (bastádzo) „zdvíhať“, „niesť“, „zniesť“. Takéto použitie je pre gréčtinu veľmi neobvyklé. Pravdepodobne tu teda ide o použitie zo semitského prostredia. Základný význam výrazu sa
Scéna piatich anjelov – štyria na štyroch uhloch zeme, a jeden označuje Božích služobníkov pečaťou – je súčasťou rozlomenia šiestej zo siedmych pečatí knihy, alebo lepšie povedané zvitku, ktorý bol popísaný znútra i zvonka (5,1). Len Baránok bol hodný vziať tento zvitok z ruky Sediaceho na tróne a otvoriť jeho sedem pečatí (5,9). ... Celý text zamyslenia nájdete
Rozprávanie o narodení Jána Krstiteľa je súčasťou dvoch diptychov zo začiatku Lukášovho evanjelia. Autor týmto spôsobom najprv predstavuje zvestovanie a potom narodenie. Najprv predchodcu Jána a potom Ježiša. Postup bol zvolený úmyselne. Lukáš takto ukázal, čo majú tieto dve osoby spoločné, ale aj to, v čom sa zásadne líšia. Celý text zamyslenia nájdete tu Z Evanjelia
Všetci štyria evanjelisti sa zmieňujú o existencii nápisu na kríži pri opise Ježišovho ukrižovania. Tento evanjeliový detail odráža rozšírenú, aj keď nie nevyhnutne a dôsledne zachovávanú rímsku prax zverejňovania viny odsúdených zločincov. Použitie nápisu pri ukrižovaní bolo spôsobom ako informovať verejnosť o vine popraveného zločinca, čo mohlo spĺňať aj zastrašujúcu funkciu. Nápis bol typicky vyhotovený
Ježišov pohreb patrí medzi najsilnejšie momenty, ktoré poukazujú na plné človečenstvo Božieho syna. Ak mu však chceme dnes porozumieť, musíme prekonať časovú i kultúrnu bariéru. istus bol pochovaný pred 2000 rokmi v rámci židovského obradu. Pri čítaní Písma sa navyše môžeme pýtať: Aký význam majú nezrovnalosti medzi synoptickými evanjelistami (Matúš, Marek, Lukáš) a Jánom? Išlo o bežný pohreb, alebo