V našom pravidelnom nedeľnom čítaní Lukášovho evanjelia urobíme tento týždeň veľký skok. V zmysle textu a príbehovo v čase i mieste. Naposledy sme Ježiša sledovali v 19. kapitole keď bol na ceste do Jeruzalema a prechádzal Jerichom. Dnes sa zameriavame na úryvok z 20. kapitoly. Je týždeň pred veľkou nocou a Ježiš sa nachádza v priestoroch Jeruzalemského chrámu. A tu, podľa synoptickej tradície, za ním postupne prichádzajú rôzne skupiny predstavujúce vtedajšie židovské prúdy myslenia aby debatovali o rôznych otázkach. Vybraná perikopa opisuje stretnutie so saducejmi.

Celý text zamyslenia nájdete tu

Z evanjelia podľa Lukáša (20, 27-38)

K Ježišovi prišli niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“
Ježiš im povedal: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.
A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“