K peším pútiam na posvätné miesta patria aj špecifické spevy. Je tomu tak dnes a osobitne bolo aj v starovekom Izraeli. Tento žáner v Písme reprezentujú pútnické žalmy. Tak napríklad, keď veriaci židia vstupovali pred Paschou na územie mesta Jeruzalem a približovali sa k chrámu, vítali ich spevom Žalmu 118. Časť jeho 26. verša – „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom“ – spomínajú aj všetky evanjeliá v časti, kde opisujú Ježišov vstup do mesta, bezprostredne pred jeho umučením.

Celý text zamyslenia nájdete tu

Z evanjelia podľa Lukáša (19, 28-40)

Ježiš išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: ‚Prečo ho odväzujete?‘, poviete: ‚Pán ho potrebuje.‘“
Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“
Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“
Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“
Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“
On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene.“